Každoročné obľúbené cyklistické preteky zažili počas svojej éry množstvo pádov aj úspechov. Športová udalosť je aj napriek aktuálnej absencii slovenského reprezentanta medzi slovenskými divákmi stále obľúbeným programom. Počas troch týždňov môžete s napätím sledovať svetové hviezdy v cyklistike. Vedeli ste však, že preteky Tour de France nevznikli s cieľom merania síl pretekárov? A to je iba jedna z mnohých zaujímavostí, ktoré preteky ponúkajú.
Spísali sme preto 5 najzaujímavejších faktov o Tour de France.
Preteky Tour de France mali byť len marketingovou kampaňou.
L'Auto a Le Vélo boli dva francúzske športové denníky, ktoré medzi sebou viedli nevypovedaný konkurenčný súboj. Ako to už býva, najviac tvorivosti pochytíte pri snahe predbehnúť konkurenciu. Inak to nevnímal ani redaktor denníka L'Auto Henri Desgranger, ktorý sa zamýšľal, ako tento súboj uchopiť a zvýšiť predaje. S ideou pretekov prišiel novinár Géo Lefèvre, ktorý pre denník L'Auto písal a zároveň sa vo voľnom čase venoval cyklistike. Myšlienkou bolo vytvoriť preteky okolo Francúzska, ktoré budú ľudia s napätím sledovať a športový denník L'Auto o nich bude ako jediný písať. Tento unikátny nápad mal jeden hlavný zámer – zvýšenie predajov.
Prvé preteky sa konali už v roku 1903 a boli rozdelené do piatich etáp. Vzhľadom na ich náročnosť však veľa pretekárov skončilo už po prvej etape. Napriek tomu sa však predaje denníka L'Auto zvýšili. A to až dvojnásobne. Preteky Tour de France sa odvtedy konajú každý rok. Prestávku mali iba počas dvoch svetových vojen. Tour de France je teda jasným dôkazom, že najlepšie veci môžu vzniknúť aj „náhodne“.
Najdlhšia trasa bola v roku 1926
Pretekári nemajú každý rok rovnaké podmienky. A premennou, ktorá dokáže ovplyvniť náročnosť pretekov, nie je len počasie. Každým rokom sa trasa pretekov obmieňa. Cyklistický okruh dokonca nemusí byť len na území Francúzska. Trasa často vedie aj cez Taliansko, Monako či Španielsko. Tour de France je preto každoročne novou výzvou. Nemení sa však len územie, cez ktoré trasa prechádza, ale aj samotná jej dĺžka. Najdlhšia trasa, ktorú pretekári museli zdolať, bola v roku 1926. Na bicykli museli prejsť až 5 745 kilometrov.
Rýchlosť cyklistov sa každou sezónou zvyšuje
V roku 1903 dokončil náročnú trasu francúzsky pretekár Maurice Garin za 94 hodín. To ho umiestnilo na vrchol a stal sa tak prvým výhercom Tour de France. Jeho priemerná rýchlosť počas pretekov bola približne 27 km/h. Dnes sú už tréningy, ktoré pripravujú pretekárov na túto náročnú výzvu, pod vedením vzdelaných odborníkov. To dáva priestor lepšej príprave a maximalizovaniu športového výkonu. Preto nie div, že sa priemerná rýchlosť počas pretekov stále zvyšuje. Momentálne môžeme sledovať najrýchlejších cyklistov zdolávať trasu priemernou rýchlosťou až 41 km/h.
Cyklisti spália počas pretekov 495 croissantov
So športovým výkonom ide ruka v ruke aj vysoký energetický výdaj. Na porovnanie, pri hodine rekreačného bicyklovania spálite približne 440 až 750 kalórií v závislosti od svojej hmotnosti a tempa. Zaujímalo vás niekedy, ako sú na tom vrcholoví športovci?
Na doplnenie spálených kalórií by museli zjesť takmer 500 kusov obľúbeného francúzskeho pečiva, croissantu. Počas troch týždňov namáhavej fyzickej aktivity totiž spália až približne 123 000 kalórií.
Na trasu je potrebné prichystať si viac ako jeden bicykel
Absolvovanie trasy Tour de France nie je individuálnou záležitosťou. Naopak, potrebujete viacero spoľahlivých členov tímu, ktorí vás budú počas celých pretekov podporovať. A to nielen mentálne. Každý účastník má počas pretekov v zálohe viacero bicyklov, ktoré počas etáp obmieňa. Bicykle sa líšia v typoch a kategóriách podľa toho, na aký typ trasy sú určené. Keďže Tour de France je súťaž náročná nielen na fyzické sily, ale aj logistiku, dôležitou súčasťou „vybavenia“ každého pretekára je aj zohratý a spoľahlivý tím. Tour de France tak nie je len o prekonávaní mentálnych a fyzických síl, ale aj o kvalitnej príprave výbavy, plánovania a zostavenia tímu, na ktorý sa viete obrátiť.
